Novinky
Ako pripraviť cesto
Povedali sme si už niečo o tom, aké suroviny vybrať na cesto a ako si vybrať v obchode, v ktorom je tak široká ponuka, že sa sami nevieme rozhodnúť, akú múku či tuk kúpiť. Základom každého cesta sú teda kvalitné ingrediencie, ale dôležité je aj to, čo s nimi budeme robiť ďalej. Pri výrobe ciest môžeme používať rôzne technologické postupy, podľa toho o aké cesto ide a načo je určené. Vždy berieme do úvahy, ako máme v pláne cesto upiecť, ozdobiť a nakrájať.
Z čoho vyrobiť cesto na múčniky
Prísady do cesta majú dvojaký význam. Prvou skupinou sú prísady, ktoré ovplyvňujú štruktúru cesta. Druhou skupinou sú prísady, ktoré ovplyvňujú jeho objem. Štruktúru cesta ovplyvňuje múka a vajcia. K tvorbe objemu pomáhajú vyšľahané bielka. Najdôležitejšia v ceste je však múka. Nesmieme však zabudnúť ani na tuk. Len vďaka tuku sú múčniky krehké a chrumkavé zároveň. Tuk môžeme takisto šľahať s cukrom a dodávame tak cestu vláčnosť. Hovorí sa, že cesto kypríme. Cukor ochucuje výrobok. Chuťové vlastnosti zvýrazňujú vajcia. Do cesta používame aj kvapalné zložky, najčastejšie vodu a mlieko, rozpúšťajú bielkoviny, cukor a rozpustné soli. Keďže s týmito surovinami prichádzate dennodenne do styku, určite viete, aký zmysel má ich pridanie do cesta. V prípade, že nie, prečítajte si nasledujúce riadky.
Význam múčnikov a dezertov v strave
V prvom rade by sme si mali ozrejmiť, aký je rozdiel medzi múčnikom a dezertom. Niektorí medzi týmito pojmami nerozlišujú, iní vidia zásadné rozdiely. Pre úplnosť však budeme používať oba pojmy. Keď budeme hovoriť o múčniku, máme na mysli hlavné múčne jedlo, napríklad buchty na pare. Ak spomenieme dezert, myslíme tým sladkú bodku po obede alebo niečo sladké ku káve, napríklad muffin. Niektoré múčniky sú vhodné v menšej porcii aj ako dezert, napríklad palacinky, opačne to však väčšinou neplatí. V nasledujúcich článkoch sa budeme tomuto bližšie venovať. Povedzme si však, aké majú múčniky miesto v našej strave. V prvom rade si musíme uvedomiť, že majú vysokú energetickú hodnotu. Múčniky sa podávajú aj v školskej jedálni. Nie sú však v ponuke často, pretože ich častým konzumovaním by mohlo dôjsť k obezite. Výborne sa však hodia k strukovinovým polievkam, to je ideálna kombinácia. Sú vhodnejšie pre aktívnejších ľudí, ťažko pracujúcich alebo pre športovcov.
Chutný a sladký. Aj taký môže byť šalát.
Už dávno neplatí, že šalát musí byť výlučne zeleninový. Čoraz viac sa na našich jedálnych lístkoch objavujú aj ovocné šaláty. Sú vhodné na raňajky alebo namiesto dezertu. Dá sa s nimi naozaj experimentovať. Ovocie môžeme vyberať podľa farby, podľa chuti či tvaru. Šaláty sú šťavnaté a plné vitamínov. Dodajú nám potrebnú energiu a to v každom ročnom období. Na prípravu sú šaláty nenáročné, farebne potešia oko i chuťové bunky. Je vhodné k nim pridať ovsené vločky a pár lyžíc hustého bieleho jogurtu a skvelý pokrm je na svete. Ak sme vás týmito riadkami navnadili na chutný ovocný šalát, ponúkame vám pár inšpirácií ako sa s ovocím pohrať, aby vznikol nielen chutný, ale aj na pohľad pekný šalát.
Netradičné šaláty
Našťastie, dnes sú už šaláty súčasťou každého jedálneho lístka a v mnohých prípadoch dokonca aj súčasťou denného menu. Na druhej strane, často nám chýba fantázia a chuť experimentovať a šaláty sú väčšinou mdlé a nudné. To sa dá však napraviť. V prvom rade začnime používať sezónnu zeleninu. Hlavné ingrediencie do šalátu sa nám tak budú postupne obmieňať počas celého roka. Dbáme však hlavne na čerstvosť ovocia a zeleniny a na jeho kvalitu. Čo je však výborné, dnes už máme k dispozícii aj širokú ponuku exotických druhov a tak môžeme pohodlne kombinovať domáce produkty so zahraničnými a vykúzliť tak aj celkom exotické kombinácie. My sme sa rozhodli ponúknuť vám pár rád, čo všetko môžeme ku každodennej zelenine pridať, aby sme vytvorili chutný šalát, ktorý nielen poteší chuťové poháriky, ale aj zasýti a tiež na tanieri pekne vyzerá a nemusíme sa tak báť obyčajný zeleninový šalát ponúknuť aj hosťom.
Šalát ako hlavné jedlo
Hlavne chlapom sa môže zdať, že šalát proste nie je hlavné jedlo a je to len príloha ku kope zemiakov a k veľkému kusu mäsa. No dnes vám ponúkame taký recept, ktorý zasýti nejedného hladoša a gazdinky budú radi, že tým svojim chlapom predsa len naservírovali niečo zdravé. Príprava šalátu môže byť aj veľmi rýchla, aj veľmi jednoduchá. Všetko to záleží od toho, aké suroviny sa rozhodneme v miske zmiešať a aký nálev si pripravíme.
Ako vyzerali šaláty včera a dnes
Mohlo by sa zdať, že šaláty sa časom vôbec nemenia. Veď čo nové sa dá už vymyslieť na šaláte? Ale napadlo vás niekedy, ako vôbec vznikli šaláty? Koho napadlo zmiešať ingrediencie v jednej mise a prečo existuje tak veľa rôznorodých a zaujímavých šalátov? Práve preto sa dnes pozrieme na to najzaujímavejšie zo sveta šalátov.Sú to šaláty, ktoré sme doteraz vôbec nepoznali. Predstavíme vám šaláty z Ruska, ktoré sa našinec najprv bojí ochutnať a potom ich hľadá v každej reštaurácii. Povieme si ako vznikli svetoznáme šaláty, ktoré dnes dostaneme aj v šalátovom bufete na kúpalisku. Tak isto si v skratke ukážeme pár receptov, ktoré si hravo môžeme pripraviť aj doma. Tu je len malá ochutnávka toho, čo na stránke v najbližších dňoch ešte nájdete.
Kde všade sa nachádza soľ?
Hovorili sme o tom, že ani pri dodržiavaní všetkých noriem, kuchárky nemôžu dostatočne znížiť príjem soli v jedle, pretože presolené sú už tie potraviny, ktoré sú používané pri varení. Dokonca sú presolené aj tie suroviny, ktoré nemajú prekvapivo vôbec slanú chuť. Kde všade sa teda nachádza soľ?
Celosvetový fenomén s názvom pirohy
Pirohy s bryndzou alebo s makom a plnené slivkovým lekvárom často považujeme za niečo celkom tradičné a dá sa povedať, že aj výsostne slovenské. No opak je pravdou. V prvom rade, pirohy sú známe a obľúbené po celom svete od Británie, Írska, Španielska až cez Škandináviu, Nemecko, Ukrajinu, Rusko, Strednú Áziu a Blízky východ až po Indiu, Čínu a Japonsko. Dokonca je celkom možné, že pirohy vlastne ani nevznikli v Európe, ale v Ázii. A ktorá verzia je tak vzdialená, že na pirohy sa už ani nepodobá, teda aspoň na prvý pohľad? No predsa klasické čínske a japonské pirohy.
Ako vznikli pečené buchty
Kto by z nás nepoznal úžasné pečené buchty, ktoré nám ešte v detstve robila stará mama, potom sme ich s chuťou jedli v školskej jedálni a teraz sa sami pokúšame upiecť ich svojim deťom. Každá z nás ich robí s nejakou inou náplňou. Najčastejšie ich plníme tvarohom, makom, slivkovým lekvárom či ovocnou marmeládou. Každému chutí niečo iné a v tom je ich jedinečnosť. Pretože každý si ich môže urobiť tak, ako ich má rád. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako tento zázrak z kysnutého cesta vznikol?