Novinky
Sviatok práce, ľudovej zábavy a dobrého jedla
Sviatok práce, aj keď by sa tak mohlo na prvý pohľad zdať, nie je záležitosťou len nás Európanov, ale pripomínajú si ho aj v Amerike a v Austrálii. Američania ho oslavujú na konci leta a v Austrálii buď v marci, máji alebo v októbri. Zároveň je to deň, keď sa viac zamýšľame nad vlastnými pracovnými podmienkami. Venujeme pozornosť náplni práce, snažíme sa rozdeliť pracovný deň rovným dielom medzi prácu, odpočinok a vlastné aktivity. Zároveň pociťujeme túžbu po uznaní za to, čo robíme a v prípade vedúcich školských jedální a kuchárok je zoznam pracovných povinností naozaj dlhý, no často sa musia popasovať skôr s negatívnymi reakciami okolia ako s tými pozitívnymi.
Rodičia sa sťažujú na pitný režim svojich detí
V poslednej dobe sa stále viac a viac hovorí o dôležitosti pitného režimu. Začínajú si to uvedomovať aj rodičia a viac sa starajú o pitný režim svojich detí. Preto sa objavili požiadavky, aby deti, a to predovšetkým v materských školách, dostávali na obed len pitnú vodu. Jedna z vedúcich materskej školy, v ktorých sa takáto požiadavka objavila, situáciu vyriešila nasledovne. Deti v materskej škole majú samozrejme zabezpečený pitný režim. K dispozícii majú čaj a vodu a dieťa má teda na výber. Takto vyhovela obom stranám rodičov, pretože oproti tým, ktorí chcú k obedu čistú vodu ešte stoja tí, ktorí chcú, aby ich deti pili čaje a sirupom ochutenú vodu. Ako teda vyhovieť obom stranám? Konala táto vedúca správne?
Konzervanty, farbivá a hyperaktivita detí
O aditívach – prídavných látkach sme už toho písali viac. Zhrňme si však tie najdôležitejšie poznatky. Aditíva majú medzinárodné označenie písmena E s trojmiestnym číselným kódom a hovoríme o nich ako o tzv. éčkach. Sú rozdelené do kategórií podľa toho, akú plnia v potravine funkciu. Niektoré predlžujú dobu trvanlivosti, iné zvýrazňujú farbu, vôňu alebo chuť. Pre zdravého dospelého človeka by aditíva za normálnych okolností, teda pri dodržaní všetkých zásad a pri ich správnom uvedení na obale výrobku, nemali byť nebezpečné. Avšak, ohrození môžu byť alergici, astmatici a malé deti. Rizikovou skupinou sú aj deti trpiace na ADHD a teda poruchou pozornosti, ktorým môžu aditíva v strave zhoršiť stav. Zmesi konzervačných látok a prísad detskému organizmu neprospievajú. Podľa posledných výskumov môžu negatívne ovplyvňovať správanie, náladu a sústredenosť. Konkrétne sa to týka potravín a sladkostí ako sú napríklad malinovky, nápoje v prášku, žuvačky, cukrovinky, zmrzlina, jogurty, sušienky, instantné polievky a povzbudzujúce nápoje.
Sardinky - konzervované omega-3 mastné kyseliny
Sardinky v konzerve možno nevyzerajú práve vábne, ale určite by aspoň občas mali nájsť miesto v našej chladničke a tento pokrm by sme v rôznej úprave (nátierka, šalát) mali dopriať aj našim deťom. Sardinky sú malé rybky, ktoré sú však bohaté na omega-3 mastné kyseliny, vitamín D, vápnik a bielkoviny. Obsahujú aminokyseliny, ktoré sa nachádzajú v morských plodoch a morských riasach. Ich konzumácia je spojená s radom mnohých zdravotných výhod.
Detská výživa nielen pre deti
Detská jablková výživa alebo výživa z iného ovocia je chutnou vitamínovou bombou a nechutí len deťom, ale s veľkou radosťou si na nej pochutnávajú aj dospelí. A čo je na nej výborné, takáto detská výživa sa odporúča paradoxne pre staršie osoby, ktoré môžu trpieť nedostatkom vitamínov. Takto si zaistia dostatok vitamínov pre telo aj vtedy, keď nie je konzumácia ovocia ich každodennou rutinou. Príprava tejto pochúťky vás nebude stáť takmer nič, no na zdravie bude mať veľký osoh.
Farbivá a konzervanty: Aké nebezpečenstvo sa v nich skrýva?
Prídavné látky v potravinách nazývame aj aditíva. Sú to látky, ktoré sa pridávajú do potravín, aby upravili vôňu, farbu či chuť potraviny alebo aby predĺžili dobu jej spotreby. Väčšinou majú vylepšiť určité vlastnosti potraviny a vytvoriť dojem dlhšej čerstvosti. Samozrejme, účinky týchto látok sú starostlivo skúmané. Pravidelne sa kontroluje a testuje, či nemajú na naše telo negatívny vplyv a či nespúšťajú v tele určité choroby. Tak isto je predpísané ich bezpečné množstvo. Do tejto skupiny látok patria rôzne dochucovadlá, konzervačné látky, stabilizátory, zahusťovadlá a farbivá.
Sladké raňajky pre celiatikov
V súčasnosti sa veľa hovorí aj o kukuričných lupienkoch na raňajky. Sú vhodné, nie sú vhodné? Toto nie je predmetom nášho článku, pretože ich vhodnosť alebo nevhodnosť závisí od toho, s čím ich konzumujeme a predovšetkým koľko si ich dáme a aj od mnohých individuálnych záležitostí a jedálneho lístka počas celého dňa. Faktom však je, že kukuričné lupienky pobláznili celú generáciu. Už dlhé roky patria na náš stôl a obľubujú ich hlavne deti. Avšak čo tie, ktoré sú alergické na lepok. Môžu si dať takéto sladké raňajky?
Tajomstvo piatej chuti
O glutamane sa toho v poslednej dobe hovorí veľmi veľa a mnohokrát v spojitosti s výrobkom, ktorý glutaman neobsahuje. Čo sa však skrýva za týmto tajomným názvom? O čo vlastne ide? Pôvod glutamanu, teda aspoň toho prírodného, spájame so starovekou Čínou a Japonskom. Kúsky riasy bohaté na obsah glutamátu sa tu používali ako prísada do takmer každého jedla, pretože mali veľmi výraznú chuť. V Japonsku si chuť týchto rias obľúbili natoľko, že ju povýšili na piatu chuť. Bežne hovoríme o slanej, sladkej, horkej a kyslej chuti. No Japonci poznajú aj tzv. glutamátovú. Náhradou tohto prírodného ochucovadla je glutaman sodný, ktorý bol chemicky vytvorený tak, aby sa čo najviac ponášal na chuť spomínaných morských rias. Cieľ bol pravdepodobne splnený, pretože glutaman si získal aj celý zvyšok sveta.
Deň Zeme
Dňa 22. apríla 2016 je Deň Zeme. Vznikol ako odpoveď na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia. Slávi sa od roku 1970. Jeho cieľom je okrem iného pripomenúť aj cenné dary, ktoré sú poskytované našou Zemou. Zemské zdroje totiž nie sú nevyčerpateľné, a preto je potrebné chrániť tieto poklady aj pre budúce generácie. My sa na Deň Zeme pozrieme z trochu iného uhla pohľadu. Povieme si niečo o potravinách, ktoré by bez životodarnej zeme nedokázali vyrásť. Každý si určite v prvom rade spomenie na koreňovú zeleninu, no spomenieme aj zemiaky, červenú repu a plodinu, ktorá mnohých tým, že rastie pod zemou prekvapí.
Hrozba skrytého cukru
Každú chvíľu sa hovorí o nebezpečenstve soli a o jej škodlivom vplyve na zdraví. No už menej sa hovorí o cukre a predovšetkým o jeho skrytých zdrojoch. Pritom môže byť rovnako, ak nie aj viac nebezpečný. Čo je však najväčšou hrozbou sú skryté zdroje cukru, pretože tak cukor konzumujeme bez toho, aby sme o ňom vedeli. Taký chlieb, korenie a omáčky sú v skutočnosti sladké, aj keď sladko nechutia. Cukor sa dokonca nachádza aj v mrazených a sušených potravinách či dokonca v údeninách. Nanešťastie, tento cukor neobsahuje žiadne výživné látky pre organizmus, iba zvyšuje hladinu krvného cukru. Nadmerné množstvo soli zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, ochorení srdca a cukrovky. Cukor tak isto negatívne vplýva na vznik obezity.