Novinky
Výživa mladej generácie
Na prednáške o výžive mladej generácie, ktorá je alfou a omegou i našej práce a nášho snaženia, pani doktorka MUDr. Alžbeta Béderová, CSc. vyzdvihla fakt, že dieťa by síce malo konzumovať pestrú stravu a nemali by sme pre neho robiť výnimky, napríklad nechce karfiol, tak dostane špagety, ale v prvom rade si treba uvedomiť, že výživa dieťaťa nie je zmenšenou porciou dospelého. Ďalším významným odlíšením medzi stravou mladej generácie a dospelých je fakt, že v prípade detí a mládeže je tu minimálny, dá sa povedať žiadny priestor na chyby. Zhrnúť by sme to mohli nasledovnými slovami: Pri výžive mladej generácie dávame dôraz na kvalitu jedla, nie na jeho kvantitu.
Nové jedlá pre školské jedálne
Do nového školského roku vstupujeme so 120 novými receptami, ktoré môžeme variť v školských jedálňach. Tieto recepty boli vybrané tak, aby obohatili jedálničky a spestrili ponuku obedov. Tieto nové receptúry by mali spĺňať všetky požiadavky boja proti obezite a dokonca zohľadňujú aj fakt, že rok 2016 je rokom strukovín a práve preto sa v nich mnohé objavujú v rôznom spracovaní.
Ako vznikla polievka
Polievka má veľmi dlhú históriu. Jej korene siahajú dokonca až do praveku. Veď už v dobe kamennej ľudia varili vo vode rôzne druhy mäsa. Pripravovali si tak prvé mäsové polievky. Hlavnou ingredienciou boli predovšetkým kúsky mäsa zo sobov, mamutov či dokonca divých koní. Uvariť však polievku v období, keď ešte neexistovali hrnce, bolo pravdepodobne náročnejšie ako sa na prvý pohľad zdá. Neexistovali hrnce ani žiadne hlinené nádoby, a tak sa na varenie polievky používali vaky zo zvieracích koží či vodeodolné košíky z kôry alebo tŕstia. Ako však ohrievať košíky z kôry tak, aby neskončili v plameňoch? Aj toto naši predkovia hravo vyriešili. Vodu v nich ohrievali pomocou rozpálených kameňov vo vyhĺbenom otvore v zemi.
Prečo je polievka v našom jedálničku taká významná?
Obed v školskej jedálni si bez taniera polievky nevieme predstaviť. Práve polievka totiž stravníkom pomáha k získaniu všetkého, čo by mal plnohodnotný obed ponúknuť. Polievka totiž nie len zasýti, ale predovšetkým dodá telu mnohé výživné látky. Okrem toho, pomáha aj pri dodržiavaní pitného režimu a tiež má veľký význam pre trávenie. Vhodne totiž prehreje žalúdok a pripraví ho na prijatie pevnej potravy. Polievky teda nie sú len chutné, ale predovšetkým aj zdraviu prospešné. Práve pre všetky tieto svoje pozitívne vlastnosti a benefity sú polievky označované ako kráľovné potravy.
Potraviny, ktoré nás naštartujú, aj keď je Deň leňošenia 2. časť
Nie je nič zlé na tom, v jeden deň proste vypnúť všetky telefóny, sadnúť si na balkón, spraviť si kávičku a proste oddychovať. Človek potrebuje aj takéto dni ničnerobenia. Po dlhej dobe zaháľania však môže byť ťažké začať zasa fungovať v pracovnom režime. A ťažké to majú aj naše deti po dvoch mesiacoch prázdnin. Zrazu musia ráno skoro vstávať, majú presne zadelený čas, doma si musia robiť domáce úlohy a podobne. Preto sme pri tejto príležitosti preskúmali pár rebríčkov potravín, ktoré by mali telu dodať energiu a naštartovať mozog. Vybrali sme tie, ktoré sú vhodné aj pre stravníkov do školskej jedálne. Prvé sme vám predstavili v minulom článku, dnes pokračujeme.
Potraviny, ktoré nás naštartujú, aj keď je Deň leňošenia
Deň leňošenia, teda Záhaľčivý deň, môžeme osláviť 10. augusta. V tento deň môžeme oficiálne dlhšie ostať v posteli a celý deň polihovať a oddychovať, samozrejme, ak to máme dohodnuté so svojim nadriadeným. Ak teda chceme aspoň jeden deň, hoci len poobede po práci leňošiť, práve v tento deň na to máme celkom dobrú výhovorku. No ak si myslíme, že náš mozog dokáže úplne nemyslieť a že vydržíme celý deň nič nerobiť, sme trošku na omyle, pretože mozog sa nedokáže dlho flákať. Poznáme to po dvojtýždňovej dovolenke, ktorú sme strávili na chalupe. Dali sme si záväzok, že nebudeme aspoň pár dní nič robiť, že budeme len oddychovať, žiadna práca v záhradke, žiadne kosenie. Chvíľu sme si to možno aj užívali, ale potom prišla nervozita, nuda a otrávenosť. Náš mozog sa už jednoducho nudil. Po tak dlhej dobe zasa začať normálne fungovať však nemusí byť ľahké. Rovnako ťažké to majú aj deti po letných prázdninách. Ťažko sa im nabieha na režim učenia, nevedia sa sústrediť a sú ešte ako keby spomalené. No vedeli ste, že aj vy v školskej jedálni im môžete pomôcť? Skúste v prvé dni školského vyučovania zaradiť recepty, v ktorých sa budú nachádzať nasledovné potraviny.
Dozrievajú aj sladké dary prírody všetkých farieb
Ak sa rozhodneme urobiť si ovocný šalát z toho, čo práve dozrieva, bude naozaj farebný. Začnime niečím naozaj výnimočným, chuťou i farbou. Sú to černice a slivky. Potom by sa hodilo niečo jasnejšie, ako kontrast k tejto tmavej farbe. Vyskúšať môžeme žlté banány, ananás, citrón, hrušky, jablká. Primiešať môžeme aj niečo tmavšie, ale ešte stále nie červené. Priam sa nám núkajú broskyne, marhule a nektarínky. No zabudnúť by sme určite nemali ani na brusnice, čerešne, maliny, ríbezle, višne a vodný melón. Vykúzlime tak určite chutný šalát a okrem toho urobíme veľa pre svoje zdravie. No využiť môžeme aj iné dary prírody.
August je bohatý na sezónnu zeleninu
V auguste dozrieva mnoho chutnej zeleniny. Určite by sme mali na svoj tanier občas priložiť niečo zelené. Nielenže to pekne vyzerá a ozdobí aj inak všedný tanier, ale rovnako to nášmu telu dodá mnoho dôležitých vitamínov. Skúsiť môžeme napríklad brokolicu, hlávkový šalát, ľadový šalát, papriku, rukolu, špenát alebo uhorku. Môžeme prihodiť aj niečo červené, taká cvikľa sa prekvapivo hodí do mnohých šalátov, mrkva je zas výborná do smoothie a paradajka by mala byť v našej chladničke vždy po ruke. A čo tak niečo svetlejšie, ale o to chutnejšie? Biela kapusta je výborným základom pre akýkoľvek šalát, jarná cibuľka ochutí chlebík s maslom, pór zasa nahradí aromatickú cibuľu. Medzi ďalšie zeleniny, ktoré dozrievajú v auguste patrí kaleráb, karfiol, kel, zeler a samozrejme stálice našich kuchýň, čiže cesnak, cibuľa a zemiaky. Pozrime sa však na niektoré druhy zeleniny, ktoré sú koncom leta azda tým najlepším, čo nám naša záhradka môže dať.
Prieberčiví jedáci
Všetci to veľmi dobre poznáme. Všemožne sa snažíme dieťaťu pripraviť zdravú večeru, vyskúšať nové jedlá, použiť nové a neznáme ingrediencie. Je to takmer uzavretý kruh. Rodičia sa snažia, deti odmietajú, rodičia sa vzdávajú, deti vyhrávajú. Ale tak by to nemalo byť. Istým spôsobom je síce normálne, že deti odmietajú nové jedlá a sú prieberčivé a je to charakteristické pre vek od 2 do 6 rokov. To by však nemalo byť zámienkou na to, aby si dieťa mohlo robiť pri stole čo chce.
Deti a kúpalisko. Čo im dať jesť?
Prvá chyba, ktorú robíme, keď ideme s rodinou k vode, je naša lenivosť. To, že si chceme oddýchnuť, to je v poriadku. Ale aspoň pri príprave proviantu by sme v sebe mali nájsť aspoň tú poslednú štipku energie, špeciálne ak ideme na kúpalisko s deťmi. Už deň dopredu si premyslime, čo budeme na deke konzumovať, pretože spoľahnúť sa na to, že pre deti nájdeme v ponuke bufetov niečo zdravé, je veľmi odvážne. Návštevníci preferujú hamburgery, hranolčeky, palacinky, gofry, hotdogy, guláše, pečenú krkovičku, grilované mäso a vyprážaný syr. A tomuto je prispôsobená aj ponuka bufetov na kúpalisku. A dať si v takýchto podmienkach tepelne neupravený zeleninový šalát môže byť tiež riskantné.