Novinky
Sviatok práce, ľudovej zábavy a dobrého jedla
Sviatok práce, aj keď by sa tak mohlo na prvý pohľad zdať, nie je záležitosťou len nás Európanov, ale pripomínajú si ho aj v Amerike a v Austrálii. Američania ho oslavujú na konci leta a v Austrálii buď v marci, máji alebo v októbri. Zároveň je to deň, keď sa viac zamýšľame nad vlastnými pracovnými podmienkami. Venujeme pozornosť náplni práce, snažíme sa rozdeliť pracovný deň rovným dielom medzi prácu, odpočinok a vlastné aktivity. Zároveň pociťujeme túžbu po uznaní za to, čo robíme a v prípade vedúcich školských jedální a kuchárok je zoznam pracovných povinností naozaj dlhý, no často sa musia popasovať skôr s negatívnymi reakciami okolia ako s tými pozitívnymi.
Upratovačka či kuchárka?
Zozbierali sme pre vás pár príkladov z praxe, ako to na rôznych školách funguje s upratovaním školskej jedálne, pretože ide o veľmi často diskutovanú tému. Môžete porovnať svoju situáciu s inými školami. Samozrejme, zohráva tu veľmi významnú úlohu veľkosť školy a s tým spojené financie. No možno zistíte, že vaša situácia nie je až taká zlá alebo práve naopak, poviete si, že takto to už ďalej nejde a rozhodnete sa za svoju situáciu bojovať. No nezabúdajte, že ani vedúce, ani kuchárky a ani riaditelia škôl to nemajú vôbec ľahké a namiesto sťažovania a ponosovania by pomohol pokojný a konštruktívny rozhovor. Na našej stránke rovnako nájdete rady, ako viesť s nadriadenými nepríjemné rozhovory a aký postoj k celej veci zaujať.
Keď je málo kuchárok, odrazí sa to aj na kvalite servírovaného jedla
O dôležitosti práce vedúcich školských jedální nemôžeme pochybovať. Náplň ich práce je veľmi rôznorodá a preto musia mať aj široké spektrum vedomostí. O podmienkach, ktoré musí spĺňať vedúca školskej jedálne a o náplni jej práce sme vás informovali v jednom z minulých článkov. Dnes sme sa rozhodli dať priestor kuchárkam, bez ktorých by ani tá najlepšia vedúca najmodernejšej a najlepšie vybavenej školskej jedálne nemohla fungovať.
Prvý krok: ZMENA MYSLENIA
Kuchárky a vedúce školských jedální sú dennodenne doslova zavalené predpismi a normami. Sú to veci, ktoré zmeniť nemôžu a musia sa ich naučiť používať a aplikovať princípy z nich do svojej práce. Musia pracovať presne podľa odborných odporúčaní, pretože sú neustále kontrolované. Často sú aj kritizované za to čo robia, niekedy oprávnene, niekedy nie. Nie je však predmetom článku riešiť opodstatnenosť kritiky, pretože je to vysoko individuálna záležitosť. Avšak, vedúce i kuchárky sa môžu dostať do začarovaného kruhu. Uveďme si príklad. Kuchárky v spolupráci so svojou vedúcou, pričom by vždy mali ťahať za jeden povraz, podporovať sa a spolupracovať, každý deň varia obedy presne podľa výživových noriem. No tu narazia na problém. Deti s úsmevom na perách a bez najmenších výčitiek obedy takmer nedotknuté odnášajú naspäť do okienka. Všetka práca kuchárok i vedúcej takto vyšla nazmar. Rovnako zle môže vplývať aj fakt, ktorý rezonuje hlavne v tomto školskom roku, keď bolo do sústavy noriem pre školské jedálne pridaných 68 nových, zdravších receptov. V školskej jedálni sa začali podávať zdravšie jedlá a používať výživnejšie potraviny. No doma deti zase jedia len instantné polievky, mrazené pizze, jedlá nasiaknuté tukom a nezdravé potraviny. Čo robiť v situácii, keď vaše celodenné snaženie a osveta príde nazmar? Ako postupovať v prípadoch, keď sa kuchárky a vedúce školských jedální cítia totálne bezmocné a začína to vplývať aj na kvalitu ich práce? Rady formuloval vo svojom článku sociálny pracovník a terapeut Mgr. Jiří Vlček, pričom si požičiavame jeho slová. Hovorí totiž o dvoch technikách, ktoré môžu úplne zmeniť váš prístup k práci.