Tretí krok: POZITÍVNA KOMUNIKÁCIA
Pridané 29.3.2016 12:45:00
V predchádzajúcich článkoch z tejto série, sme sa vám snažili ukázať, ako vytrvať vo svojom snažení a ako zostať motivovaní aj vtedy, keď sa výsledky nedostavia hneď. Tak isto sme sa snažili nájsť odpoveď na otázku, ako postupovať v prípadoch, keď sa kuchárky a vedúce školských jedální cítia totálne bezmocné a začína to vplývať aj na kvalitu ich práce. To všetko nás priviedlo k tomu, že pri riešení mnohých problémov je nevyhnutné riešiť aj nepríjemné situácie. Vedúce školských jedálni by sa teda mali naučiť ako riešiť nepríjemné situácie a ako v takýchto rozhovoroch správne komunikovať.
Dobrá komunikácia je nevyhnutná vo všetkých vzťahoch. Má na ne pozitívny vplyv, skvalitňuje vzťahy, obmedzuje spory, umožňuje dosiahnuť lepšie výsledky a väčšiu spokojnosť na oboch stranách. Správne komunikovať je nevyhnutné aj v školských jedálňach. Dôležitá je komunikácia kuchárok medzi sebou, ale tak isto komunikácia vedúcej školskej jedálne s jej nadriadenými. Niekedy to však môže byť naozaj ťažké. Komplikácie môžu nastať aj v komunikácii jedálne s okolím. Dobrá komunikácia však skvalitňuje vzťahy so stravníkmi a obmedzuje spory. Prispieva k zlepšovaniu spolupráce, redukuje nepríjemnosti a zlepšuje aj pracovné vzťahy s dozornými orgánmi. Dôležitá je informovanosť.
V komunikácii kolegov i vo vzťahu nadriadeného a podriadeného je možné dospieť do bodu, keď majú obaja zúčastnení na vec celkom odlišný názor. Avšak, ak sa k tejto situácii postavíme správnym spôsobom, môže byť pre chod celej školskej jedálne skôr prospešná. Každý má právo na svoj vlastný názor a toto právo treba rešpektovať. Avšak, niekedy nie je možné ho prakticky uplatniť. Napríklad, ak sa stretne názor vedúcej školskej jedálne s riaditeľom školy. No v žiadnom prípade sa k tejto situácii nemôžeme stavať v štýle kto z koho. Záleží od situácie, kto ustúpi. Je však umením správne vyjadriť nesúhlas, inak sa môže stať, že nezavrhujeme názor, ale celého človeka. Niektorí ľudia totiž akékoľvek odmietnutie nesú veľmi ťažko a berú si ho osobne. Na jednej strane je teda dôležité naučiť sa správne odmietať návrhy kolegov či podriadených, na druhej strane sa musíme naučiť sami toto odmietnutie prijať.
Osobitnou skúškou komunikácie, ktorá zocelí všetky vaše zručnosti a skúsenosti sú porady. Na dôležité rokovania s vedením alebo na stretnutia s rodičmi stravníkov je potrebné sa dopredu veľmi dobre pripraviť. Je vhodné si premyslieť plán rokovania a definovať jednotlivé body a pripraviť si k nim vhodné argumenty. Ak sa má napríklad vedúca školskej jedálne stretnúť s riaditeľom a prerokovať nejaké dôležité veci ohľadom práce, je vhodné všetky body dať aj na papier a spísať si jednotlivé požiadavky i argumenty, vypísať si otázky, poukázať na nejasnosti a nedostatky. Niekedy totiž nie je dostatok času, aby boli všetky body porady prejdené osobne, preto môže pomôcť, ak vedúca podklady nechá riaditeľovi na stole. Môže sa k nim kedykoľvek vrátiť a prehodnotiť svoje stanovisko i s časovým odstupom.
Problém môže nastať vtedy, ak chce jedna strana komunikovať a potrebuje prebrať nejaké dôležité témy, ale druhá strana nemá na to čas. Uveďme si príklad, keď rodič prichádza za vedúcou školskej jedálne. Ako sa dá táto situácia vyriešiť? Niektoré vedúce majú presne vymedzený čas, kedy sa venujú rodičom a odpovedajú na ich otázky. Príjmu ich vo svojej kancelárii a bez rušenia tak môžu prebrať všetko dôležité. V materských školách však nie je takéto zorganizovanie času možné. Vedúca sa väčšinou stretáva s rodičmi, keď ráno deti privádzajú do školy alebo keď ich poobede vyzdvihnú. Šikovná vedúca však aj v chaose, ktorý ráno či poobede vládne v šatni dokáže zistiť od rodiča všetko potrebné. Takéto rozhovory sú oveľa priateľskejšie a nie sú také strojené ako v kancelárii. Niekedy je to výhoda, niekedy je to samozrejme na škodu. So stravníkmi kuchárky a vedúce školských jedální komunikujú najčastejšie pri podávaní obeda. Kedysi mali priamy kontakt s každým stravníkom pri platení obedov alebo keď si prišiel žiak vyzdvihnúť lístky na obed alebo sa prišiel odhlásiť z obedu. Dnes sa však všetko robí elektronicky. Samozrejme, v niečom to prácu uľahčí, urýchli a zefektívni, ale na druhej strane, stráca sa osobný kontakt so stravníkmi. Jediným osobným kontaktom je vydávanie obeda, kde často namiesto rozhovoru počuť ponosy kuchárok, že deti sú zasa hlučné a nezjedli obed. Treba si dať pozor na to, aby žiaci neodchádzali z jedálne s negatívnymi pocitmi.
Komunikovať so žiakmi je možné viacerými spôsobmi. Vhodná môže byť napríklad aj nástenka v školskej jedální. Samozrejme, nemusí byť len plná oznamov, ale aj rôznych zaujímavostí. Plagát nájdete aj v každom vydaní Gastro novín. Tie sú okrem iného aj plné iných zaujímavých článkov, ktoré tak isto môžu oživiť vašu nástenku.
Je potrebné nájsť vhodnú formu komunikácie. Niektorí ľudia najradšej všetko riešia mailom. Zaberie im to najmenej času, k záležitosti sa kedykoľvek môžu spätne vrátiť a rovnako môžu časom svoje rozhodnutie aj prehodnotiť. Iní zas všetko riešia osobne alebo aspoň telefonickým rozhovorom. Treba to rešpektovať, aby sa komunikácia urýchlila.
Vedúca školskej jedálne musí často odpovedať na mnohé nepríjemné otázky. Najčastejšie bývajú nedorozumenia v strete vedúcej školskej jedálne a rodičov. Vedúca školskej jedálne je kvalifikovaná, odborne vzdelaná, presýtená informáciami z rôznych školení. Je oboznámená so všetkými predpismi a predsa sa stretáva s laikmi, ktorí sa nad ňu vyvyšujú, veciam sa vôbec nerozumejú, ale myslia si, že všetkému rozumejú lepšie. V takomto rozhovore je veľmi ťažké zachovať si chladnú hlavu. No práve tu je to najdôležitejšie. Obzvlášť ťažké to však môže byť vtedy, ak je vedúca školskej jedálne ako keby vydieraná, že dieťa nemusí chodiť na obedy alebo sa bude stravovať v inej školskej jedálni. V takejto situácii reagovať pozitívne a pokojne je heroický výkon.
Treba si uvedomiť, že každý má právo na svoj vlastný názor a toto právo nemôže byť nikomu odobraté. Okrem toho, ako prijímame názory druhých v rozhovoroch, je dôležité ako vieme vyjadriť tie svoje. S pochopením a dobrosrdečne alebo odmietavo a arogantne.
Všetky vyššie spomenuté rady a princípy ako viesť nepríjemné rozhovory sa odzrkadlia pri vybavovaní sťažností. Niekedy môžu byť sťažnosti nekonkrétne, inokedy zjavne neoprávnené. Ako reagovať, ak študent na sociálnej sieti napíše sťažnosť na jedlo, ktoré dostane v školskej jedálni? Ak napíše, že zemiaky boli hnus, polievka bola nechutná a všade to smrdelo ako v chlieve. Ako reagovať na niečo takéto? Od vedúcej školskej jedálne sa očakáva, že sa k niečomu takému vyjadrí. Čo však môže napísať? Že ak sa mu nepáči, môže odísť? Že aj tak jej lezie na nervy jeho ohŕňanie nosom nad každým jedlom, hlasné nadávky a neporiadok, ktorý za sebou na stole zanechá? Takáto odpoveď by bola možno úprimná, ale určite nie správna.
Vedúca by sa v tomto prípade mala poďakovať za vyjadrenie názoru a kritiky. Je vhodné vysloviť poďakovanie za kritický názor, pretože len upozornením na chyby je možné posunúť sa vpred a zlepšiť úroveň stravovania. Ďalej by vedúca študenta mala požiadať o konkrétne nedostatky. Čo mu nechutilo na zemiakoch? Boli presolené ale rozvarené? A čo mu vadilo na polievke? Prečo bola podľa neho nechutná? A vadil mu zápach z jedla alebo v jedálni cítil niečo iné? Je potrebné vedieť presné nedostatky, ktoré mu prekážajú. Inak sa len veľmi ťažko reaguje, no vedúca by sa mohla pokúsiť stručne vysvetliť zložitosť problematiky. Možno mu nechutia varené zemiaky a chcel by k syru hranolky. No normy jasne ukazujú, aká príprava zemiakov je zdravšia a vedúca školskej jedálne je zodpovedná za zdravý obed stravníkov. Má problém so zeleninovou polievkou? Určite by si dal radšej vývar alebo kyslú fazuľovú polievku, no aj polievky treba obmieňať a nemôže sa variť stále to isté. A mal problém so zápachom v jedálni? Výpary z jedál sa prirodzene miešajú. Taký karfiol napríklad pri varení naozaj môže niekomu zapáchať. No tam kde sa varí, zákonite cítiť aj výpary z jedla. Je ťažké reagovať, ak vedúca školskej jedálne nevie, čo konkrétne študentovi vadí. Treba vyzdvihnúť, že len keď bude presne vedieť, v čom je problém, len vtedy môže zasiahnuť. Nie všetko však je v jej kompetencii. Recepty má určené, skladba jedálneho lístka má presné zákonitosti, rovnako je potrebné dodržiavať aj všetky odporúčané výživové dávky.
Čo ak sa na kvalitu jedla sťažuje matka žiaka? Tu vyvstáva otázka, ako môže posúdiť kvalitu jedla, ak sa v školskej jedálni pravidelne nestravuje. Informácie má len od svojho dieťaťa a tie môžu byť skreslené. Najlepší spôsob je, ak vedúca ponúkne matke, že môže prísť kedykoľvek jedlo ochutnať a sama tak posúdiť, či je kritika jedla zo strany jej dieťaťa opodstatnená. Takýto spôsob bol využitý v školských jedálňach už mnohokrát a naozaj najefektívnejšie vyriešil problém. Niekedy je teda riešenie problému úplne jednoduché.
Nový komentár