Exkurzia záhonom tekvíc

Prvou skupinou tekvíc, ktoré sú v našich končinách známe, sú tzv. zeleninové tekvice, kam patria napríklad patizóny a cukety.

Patizón je tekvica nenáročná na pestovanie, je však výnimočne zdravý, plný vitamínov a navyše obsahuje len minimum kalórií. Je teda dobrý aj pri redukčnej diéte a navyše výborne chutí a pri príprave jedál má naozaj široké uplatnenie. Vyzdvihnúť musíme jeho nízky obsah sodíka, preto ho odporúčame do jedálneho lístka zaradiť tým ľuďom, ktorí majú nejaké srdcovo-cievne ochorenia. Tak isto pomôže pri ochoreniach obličiek a okrem toho zlepšuje trávenie a celkovo pomáha v regenerácii organizmu. V kuchyni má všestranné využitie.  Konzumovať môžeme patizóny veľké i malé, vhodné sú na tepelnú úpravu, ale konzumovať v rôznych šalátoch sa môžu aj surové. Obľubujú ich vegetariáni, pretože si z nich pripravujú vegetariánske minútky. Určite však vyskúšajte patizón naložiť do sladkokyslého nálevu podobne ako nakladáme uhorky. Je to naozajstná dobrota. Patizón sa hojne používa aj ako dekorácia, pretože má tvar disku s nepravidelne zvlnenými okrajmi. Sfarbený môže byť od bielej farby cez zelenú až po škvrnitú.

Skvelo vyzerá a ešte lepšie chutí cuketa, ktorá tiež patri medzi tzv. zeleninové tekvice. Zelená cuketa obsahuje provitamín A, ktorý preniká hlboko do tela a ovplyvňuje celé zdravie nášho organizmu. Práve preto je cuketa na vrchole rebríčka zdravej zeleniny. Obsahuje vysoké percento vody, preto jej konzumácia prečisťuje organizmus a nezaťažuje tráviaci systém. Najlepšie je tekvicu jemne podusiť na panvici. Avšak hodí sa aj do polievok, na grilovanie a surová do zeleninových šalátov. Ak kupujeme cuketu v obchode, dávame si pozor, aby sme vybrali tú naozaj čerstvú. Mala by byť svetlozelená a nie príliš hrubá. Mladá cuketa, teda taká, ktorá ešte nemá jadierka, sa pripravuje aj so šupkou. Práve v nej sa nachádza najviac prospešných látok.

Do tejto odrody tekvíc radíme aj tekvicu špagetovú. Ide o menej známy druh tekvice, ale možno ste sa s ním už stretli, ani o tom neviete. Názov tejto tekvice odvodzujeme od toho, že po uvarení sa jej dužina rozpadne ako keby na dlhé vlákna, ktoré sa veľmi podobajú špagetám. Keď sa uvarená alebo aj upečená tekvica nechá vychladnúť, pomocou vidličky ju následne naškrabeme na tenké vlákna. Tie potom môžu nahradiť v jedle skutočné cestoviny a jedlo tak bude mať menej kalórií a bude vhodné aj pre vegánov. Tieto tekvicové špagety môžeme podávať s klasickými omáčkami na cestoviny, ale aj zapekať, prípadne ich použiť do rôznych placiek alebo koláčov. Majú jemne korenistú chuť.

Ďalšou odrodou sú veľkoplodné tekvice. Zberajú sa až vtedy, keď sú plody úplne zrelé. Tekvice môžu byť oranžové, biele, zelené i žlté. Dužina je jemnejšia ako pri prvom druhu tekvíc.

Spomenúť môžeme napríklad tekvicu Goliáš. Túto tekvicu poznali už starovekí Gréci a Rimania. V Strednej a Južnej Amerike z nej používali aj listy. Plody väčšinou varili, piekli alebo sušili, ale vedeli z nich vyrobiť aj lyžice, naberačky a dokonca aj hudobné nástroje. Presne na takéto využitie sú veľkoplodné tekvice najvhodnejšie. Dužina Goliáša je oranžová, má hrúbku 5 cm a je príjemne sladká. Najväčšie tekvice môžu mať váhu až 50 kg, aj keď v priemere je to asi o polovicu menej. Ak je pekná slnečná jeseň, plody by sa mali nechať na záhrade pekne dozrieť. Dužina bude ešte sladšia a plná vitamínov. Tekvica Goliáš je vhodná na prípravu prívarkov, ale tak isto kompótov a džemov a používa sa aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Keďže uľahčuje látkovú výmenu v tele, je to zelenina vhodná pre ľudí bojujúcich s nadbytočnými kilami a pomalým metabolizmom.

Netypickou odrodou veľkoplodných tekvíc je tekvica s mrkvovou príchuťou s názvom Marina di Chioggia. Plody tejto tekvice tak isto môžu vážiť až 30 kilogramov. Sú mimoriadne dužinaté. Používajú sa na výrobu kompótov a džemov a pre svoj netradičný vzhľad samozrejme aj ako jesenná dekorácia.

Spomenúť by sme mali aj tekvicu Hokkaidó, ktorá je u nás veľmi známa, hoci pochádza z Japonska. Je bohatá na karotén, práve preto má takú krásnu sýtu oranžovú farbu. Používa sa do polievok, omáčok, guľášov, ale aj do nátierok a na prípravu rôznych špecialít. Táto tekvica je zaujímavá aj tým, že ako jediná sa nemusí šúpať a konzumuje sa aj so šupkou. Práve v šupke sa nachádza napríklad vápnik, železo, horčík, fosfor a vláknina pre lepšie trávenie. Tekvica Hokkaidó svojim zložením dokáže znižovať vysoký krvný tlak, je vhodná pre diabetikov a má aj nízky obsah kalórií.

Na záver spomenieme menej známe tekvice a to tekvicu figolistú a tekvicu muškátovú. Prvá sa v našich záhradách objavuje len veľmi sporadicky. Vytvára guľaté pásikavo škvrnité plody. Majú hmotnosť 1 až 2 kilogramy. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že plody je možné dlhodobo skladovať. Tak isto je jednoduchá na spracovanie. Plody rozštvrtíme a jednoducho uvaríme vo vode. Dužina sa varením rozpadne na slížiky a tie sa potom oddelia od šupky. Najčastejšie sa používa do prívarkov.

Poslednou tekvicou, ktorú by sme dnes chceli spomenúť je tekvica muškátová. Tá sa pestuje predovšetkým na juhu Slovenska. Má hruškovitý tvar a bledozelenú, niekedy až béžovú farbu. Spomenúť môžeme odrodu Butternut. Táto tekvica vo vnútri priam žiari na oranžovo a obsahuje veľmi málo semienok. Má jemnú orechovú príchuť. Jesť ju môžeme aj surovú a preto ju pridávame do rôznych šalátov. Výborná je však aj na pečenie a grilovanie.