Svetová čajová veľmoc
Pridané 19.6.2017 13:30:00
Prirodzene čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii pri hraniciach Číny a Indie. Dnes sa však ako kultúrna rastlina pestuje všade tam, kde to len prirodzené prírodné podmienky dovoľujú. Medzi čajové veľmoci tak dnes môžeme zaradiť napríklad Indiu, Pakistan, Irán, Srí Lanku, Taiwan, Japonsko, Indonéziu, Nepál, Austráliu, Argentínu a Keňu. V niektorých exotických krajinách má čajová kultúra veľmi dlhú históriu a postupne sa z exotiky rozšírila do celého sveta, aj k nám do Európy.
Počiatky vzniku čaju zachycujú rôzne legendy. Medzi najznámejšie patrí povesť o cisárovi, filozofovi a spisovateľovi, ktorý sa odobral do lesov, aby tam meditoval. Zatiaľ čo ticho sedel, ľahký vánok strhol z neďalekého kra pár lístkov a odvial ich do kotlíka s vriacou vodou. Cisár sa rozhneval a začal lístky vyťahovať, ale v tom ucítil príjemnú vôňu a vodu ochutnal. Nápoj mu tak zachutil, že po návrate do paláca každému rozprával o svojej príhode. A takto sa vraj zrodil čaj.
O zrode čajovníku však koluje ešte staršia legenda. Kedysi dávno prišiel do Číny svätec za účelom šíriť Buddhovo učenie. Aby svojich žiakov presvedčil, sľúbil po celý život meditovať. Cez všetko jeho úsilie ho však nakoniec predsa len zmohol spánok. Prebudil sa rozhnevaný a v rozhorčení nad svojim vlastným zlyhaním si ako trest odrezal očné viečka. V mieste, kde sa odrezané očné viečka dotkli zeme, vyrástol ker. Prekvapený svätec ochutnal jeho lístky a zistil, že jeho ospalosť celkom zmizla. Takto sa zrodil čajovník. Stal sa kríkom k nezaplateniu, pretože z jeho kvetov sa vyrábali chrámové sviece, z lístkov cigarety, zo semien sa zas lisoval olej.
Snáď vďaka povzbudzujúcim účinkom si čaj získal toľko priaznivcov. Šálka silného čaju zaženie únavu do pol hodiny, dokáže zvýšiť telesnú a duševnú výkonnosť. Číňania si čaj veľmi vážia a pripisujú mu liečivú silu.
Kolískou čaju je Čína. Má bez pochýb najstaršiu tradíciu pestovania čaju. K pestovaniu čaju tu dochádza už viac ako 5000 rokov. Po stáročia je zelený čaj Číňanmi uznávaný ako zdravý a povzbudzujúci nápoj. Chuť pravého zeleného čaju je však pre Európana o dosť odlišná. Je to však len o zvyku. Zásadný vplyv na chuť a účinok zeleného čaju má jeho príprava.
S obľubou sa v Číne pripravuje predovšetkým čierny čaj. Tu ho však nazývajú červeným čajom a čierny čaj je pu-erh, ktorého farba je tmavšia ako farba klasického čierneho čaju. Čierny čaj chutí jemne, sladko, trošku korenisto.
Čína však produkuje ako jediná čajová veľmoc aj také špeciality ako je jasmínový, ružový a liči čaj. Tak isto odtiaľto pochádza aj dymový čaj, ktorý sa vyrába podľa starej receptúry. Dym zo zvláštnych drevín mu dodáva charakteristickú chuť.
Ďalšou veľkou krajinou, v ktorej má čaj a jeho pestovanie dlhú tradíciu je Japonsko. Drvivú časť Japonskej produkcie predstavuje zelený čaj, ktorý je tam obľúbený pre svoju zaujímavú chuť a prenikavú arómu. Zelený čaj sa odlišuje od seba podľa spôsobu dopestovania, načasovaním zberu lístkov a technológiou spracovania. Práve spracovanie pri tradičnom japonskom čaji to zaujímavé a jedinečné.
Jedinečná chuť japonského čaju je výsledkom netradičného spracovania čajových lístkov. Po zbere sa lístky ihneď začínajú spracovávať, aby sa potlačila fermentácia. Preto sa lístky začínajú ihneď ochladzovať a vlhčia sa až do fázy naparovania. Čajové lístky sa naparujú beztlakovou parou. Dĺžka naparovania rozhoduje o konečnej chuti, farbe a vôni. Po naparovaní prichádza rýchle chladenie a osušenie. Ďalej čajové lístky predchádzajú viacerými fázami rolovania a točenia. Konečným krokom spracovania je záverečné sušenie pomocou teplého vzduchu.
V Japonsku je samotné pitie čaju druhom starobylého rituálu. Čajový ceremoniál je hotová veda. Japonec musí vedieť, ako správne pri pití čaju sedieť, ako správne jesť koláčiky, ako sa za čaj svojmu hostiteľovi poďakovať a pod. Aj samotná príprava čaju je náročná. Najprv sa musí dôkladne vyčistiť celá čajová súprava. Čaj sa nadávkuje do mištičky, zaleje primeraným množstvom vody a mixuje sa špeciálnym bambusovým nástrojom. Keď je čas pripravený, môže sa servírovať, hlasno vychlípať, pričom treba obdivovať i samotnú misku, pretože každá jedna sa vyrába ručne a je preto svojim spôsobom jedinečná. Nasledujú poďakovania a upratanie čajovej súpravy.
Aj v južnej Afrike a južnej Amerike má pitie čaju dlhú tradíciu. Tu však dávajú prednosť nepravému čaju, teda tomu z najrôznejších kríkov a krov. Napríklad v krajinách južnej Afriky sú populárne čaje rooibos a honeybush. Tieto juhoafrické čaje-nečaje sú stále viac obľúbené aj u nás v Európe.
Rooibos sa vyrába z kríkov, ktoré rastú divoko v horách. Tento krík má vysoké nároky na zloženie pôdy, náročný je aj na vzdušnú vlhkosť a nadmorskú výšku. Krík honeybush sa zas nepodarilo vypestovať nikde inde len na Južnom a Východnom myse Juhoafrickej republiky. Je totiž neuveriteľne citlivý na akékoľvek priemyselné znečistenie.
Keďže oba kríky sa zložito pestujú a výroba tiež nie je jednoduchá, čaj z nich musí byť naozaj úžasný, keď je po nich taký dopyt. Ich sladká, až medová chuť a mnoho pozitívnych vlastností si získala vyznávačov po celom svete.
Najobľúbenejším čajom južnej Ameriky je nepravý čaj maté. Mnohí ľudia ho nazývajú aj zeleným zlatom Indiánov. Pripravuje sa z posvätnej byliny, ktorou je cezmína paraguajská. V súčasnosti je maté národným nápojom v Paraguaji, Argentíne a Uruguaji. ide o mimoriadne prospešný nápoj pre ľudský organizmus. Má mnoho pozitívnych účinkov. Znižuje napríklad únavu a zvyšuje duševnú a fyzickú aktivitu, je vynikajúci pri obezite, prečisťuje krv, odstraňuje nespavosť stimuluje myseľ a má výborný vplyv na tráviacu sústavu.
Nový komentár