Strava Indiánov

V minulosti aj súčasnosti boli mnohými odborníkmi realizované rozsiahle štúdie skúmajúce stravu Indiánov. Niet sa čomu čudovať, veď každému z nás sa vlastne už do uší dostali príbehy o Indiánoch, ktorí žili síce veľmi jednoducho a striedmo, ale netrápili ich žiadne choroby a dožívali sa dlhého veku. Mnohé štúdie vyzdvihujú, že najlepším spôsobom stravovania pre človeka je kombinácia celozrnných obilninových jedál a živočíšnych produktov. Najzdravšia je teda kombinovaná strava, ktorá sa vyhýba extrémom, teda konzumovaniu výlučne mäsa alebo výlučne zeleniny.

Pozrime sa teda na to, akú stravu preferovali Indiáni. Možno nájdeme aj nejaké odporúčania, ktoré sú využiteľné aj dnes, keď sa tak veľmi hovorí o zdravej životospráve. Na trhu nájdeme rozsiahle knižné publikácie o tom, ako sa stravovať zdravo a možno je pravda niekde úplne inde. Pokúsime sa to spolu zistiť.

Lovecké kmene Indiánov sa preslávili tým, že lovci boli veľmi dobre stavaní a svalnatí. Nemali takmer žiadne vážne choroby a civilizačné ochorenia nepoznali vôbec. Je za tým aj ich strava?

Ich strava pozostávala samozrejme z toho, čo sa im podarilo uloviť. Konzumovali ulovené zvieratá, vedeli však zužitkovať takmer každú časť koristi – vnútornosti, kostnú dreň i žľazy. K tomu jedli pestrú zmes obilnín a korienkov, zelené rastliny a ovocie, hlavne to, čo bolo práve dostupné. Indiáni, ak mali príležitosť loviť ryby a získavať potravu z mora, robili tak. Indiánske kmene žijúce vysoko v Andách napríklad pravidelne putovali na pobrežie a venovali sa tu lovu rýb. Všetky indiánske kmene však mali niečo spoločné. Konzumovali prirodzenú stravu, jedlo z prírody. Na ich jedálnom lístku bolo najčastejšie mäso so živočíšnym tukom, vnútornosti, mliečne produkty výhradne z nepasterizovaného a neodtučneného mlieka, ryby, hmyz, celozrnné obilniny, korene, zelené rastliny a ovocie. V ich jedálnom lístku nenájdeme žiadne náročne spracovávané zmesi, žiadny biely cukor a tepelne spracované rastlinné oleje. Prvé ponaučenie, ktoré si teda môžeme zobrať z ich stravovania je používanie poctivého živočíšneho tuku a konzumovanie jednoduchých jedál. Netreba kombinovať veľa surovín. Aj súčasní najuznávanejší kuchári vyzdvihujú fakt, že v jednoduchosti je krása. Nemali by sme používať umelé dochucovadlá, ale používať bylinky. Je dôležite chuť danej suroviny podčiarknuť a vyzdvihnúť, nie zamaskovať rôznymi dochucovacími prostriedkami. 

Môže sa zdať, že strava Indiánov bola veľmi jednoduchá, no určite bola výživnejšia ako strava súčasných Američanov. Ich strava obsahovala 4x viac vápnika, fosforu, magnézia a železa a 10x viac vitamínov rozpustných v tukoch ako strava priemerného Američana dnes. Dôležitú úlohu v strave Indiánov hrali uhľohydráty vo forme celozrnných obilnín a jedál z rôznych rastlinných semien. V Južnej Amerike sa najčastejšie konzumovala divoká ryža a kukurica, v Severnej Amerike to bola fazuľa.

Indiánske kmene semená, obilniny a orechy pripravovali rôznymi spôsobmi, napríklad klíčením, pečením, namáčaním a kysnutím. Tieto postupy neutralizovali zložky, ktoré bránia v surovom stave ich tráveniu a zužitkovaniu ich výživných látok. Klíčky sa čoraz častejšie dostávajú na náš jedálny lístok aj dnes.

Z výskumov vyplýva, že najlepším spôsobom stravovania pre človeka je kombinácia celozrnných obilnín a živočíšnych produktov. Samozrejme, vegetariáni budú oponovať výskumami, ktoré za najzdravšie pokladajú práve ich spôsob stravovania. Preto chceme vyzdvihnúť, že pre deti a dospievajúcich sú v primeranom množstve potrebné všetky druhy potravín. Samozrejme, ak je dieťa vychovávané ako vegetarián, dúfame a predpokladáme, že rodič sa postará o to, aby živiny, ktoré by za normálnych okolností prijalo z mäsa, získalo iným spôsobom. Každopádne však platí, že ak sa človek zle stravuje, na jeho zdraví sa to určite prejaví, no  niekedy už môže byť neskoro meniť životosprávu. Tento článok nemá rodičov presvedčiť o tom, že kombinácia celozrnných obilninových jedál a živočíšnych tukov je tá najlepšia ako pre nich, tak aj pre ich deti. Rovnako ako dnes spomíname takýto spôsob stravovania, 27. júna pri príležitosti Medzinárodného dňa rybárstva spomenieme dôležitosť rýb v strave, 15. septembra sa budeme venovať čokoláde, pretože toto je jej medzinárodný deň,  v októbri viac spomenieme vegetariánstvo, v novembri zas vegánstvo. Nikoho nepresviedčame o tom, akú stravu má svojmu dieťaťu dávať a že ho má vychovať ako malého Indiána, skôr chceme vyzdvihnúť dôležitosť pestrej a vyváženej stravy, ktorá telu dodá všetky dôležité živiny, vitamíny a minerály.

O tom, že mnohí ľudia sa snažia vrátiť k prirodzene prírodnej strave svedčí aj fakt, že sa stále čoraz viac hovorí o chia semienkach a klíčkoch, ktoré boli dôležitou súčasťou jedálnička viacerých indiánskych kmeňov.

Indiáni chia semienka konzumovali predovšetkým v čase lovu. Podporovali ich fyzickú výkonnosť. Tieto malé semiačka, ktoré sú na prvý pohľad podobné maku, sú bohaté na antioxidanty, vhodné pre diabetikov, podporujú trávenie, pomáhajú pri očiste tela, skrášľujú dokonca aj kožu, vlasy a nechty. Majú aj množstvo prospešnej vlákniny.

Obdobie návratu prežívajú aj vyššie spomínané klíčky. Sú bohatým zdrojom minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov. Zlepšujú trávenie, posilňujú imunitu a pôsobia preventívne proti rôznym chorobám, ale predovšetkým proti rakovine. Sú totiž významným antioxidantom. Klíčky sa konzumujú aj tepelne upravované, ale čerstvé sú samozrejme najlepšie. Naklíčiť sa dá aj suchý hrach, fazuľa, šošovica, sója, lucerna, kukurica či žerucha.

V južnej Amerike bola obľúbenou obilninou quinoa. Obsahuje veľké množstvo bielkovín a mnoho vitamínov, napríklad betakarotén, vitamín C, kyselinu listovú, tiamín alebo ryboflavín. Je tiež zdrojom minerálov, obsahuje vápnik, železo, draslík, zinok alebo horčík. Má jemnú nadýchanú štruktúru a orieškovú chuť. Kombinovať ju môžeme s avokádom či so zeleninou.