Silvestrovské tradície

Na Silvestra sa všetko točí okolo dobrého jedla. Jedla má byť na stole toľko, aby sa každý do sýtosti najedol, aby mu ani v nadchádzajúcom roku nič nechýbalo. Pripravovala sa takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, ale v tento deň sa už nedodržiaval pôst, tak sa mohlo jesť aj mäso. Nie však hocijaké. Na stole by sa mala objaviť bravčovina, najlepšie pečené prasiatko, ktoré prináša šťastie a blahobyt. Naopak, nemala by sa konzumovať žiadna hydina, ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok. Po konzumácii zajaca by mohlo odskákať šťastie.

Majetok mala zabezpečiť aj šošovica a mak, a to nielen v jedle, ale aj pod tanierom, v iných rodinách pod obrusom. Jedlá s makom a šošovica totiž symbolizovali peniaze.

V niektorých rodinách sa varili halušky, čo malo zabezpečiť veľké obilné klasy. Inde sa pripravovali rezance alebo šúľance. Na Spiši sa piekli makové koláče, na východnom Slovensku varili pirohy a bobáľky, aby boli kravy tučné a dávali veľa mlieka.

Na Nový rok bol dôležitý spoločný obed. Stôl by mal byť prikrytý tým istým obrusom ako na Vianoce a dokonca aj chlieb na stole by mal byť ten istý. Jedál muselo byť vždy dostatok, aby sme v nasledujúcom roku nehladovali.

So Silvestrom a s príchodom nového roka sa spájajú aj rôzne dedinské tradície, ktoré viac či menej súvisia s jedlom.

V tomto období sa veľmi často konali zabíjačky, ktoré boli sviatkom pre celú rodinu a výnimočnou príležitosťou. Plánovali sa aj svadby a rôzne veselice. Všetci sa s radosťou pripravovali na fašiangy.  

Poslednému dňu v roku sa napríklad hovorilo Babí deň, pretože po dedine chodili muži prestrojení za staré ženy. Jeden mal slamený veniec a zvonec a druhý bol oblečený v kožuchu, na ktorom mal sukňu so slamy prepásanú povrieslom. Ženy túto slamu trhali a skladali sliepkam do kurínov. Malo im to na budúci rok zabezpečiť dobrú znášku vajec. Na oplátku takto prestrojení muži dostali výslužku, napríklad domácu slaninku, klobásky, čerstvý chlebík, koláče a pálenku.

Ďalším starým zvykom je chodenie ometačiek po dedine. Boli to chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli a piekli tak chutný chlieb.