O potrebe vzdelávania vedúcich školských jedální

Veľmi ťažké je do jedálneho lístka vložiť ryby, tak aby ich deti s chuťou jedli. Avšak ryba s akousi bylinkovou kôrkou, so syrom či orechmi nie je pravdepodobne tým vhodným receptom. Na druhej strane, vedúce školských jedální by sa nemali báť skúšať aj nové jedlá. Pomôcť môže zmena názvu na niečo jednoduché a pekne naservírovaná porcia. Najhorší scenár bude ten, že stravníci obed skritizujú a proste sa už viackrát variť nebude. No možno budú zamestnanci školských jedální príjemne prekvapení. Ak však nevyskúšajú, nemôže tvrdiť, že zmeny sú zlé.

Ďalším preberaným bodom na školení by malo byť využívanie nových technológií pri príprave jedál. Príkladom je konvektomat, pre niektorých strašiak, pre iných nevyhnutný pomocník. Pre mnohých však nesplniteľný sen, pretože na jeho kúpu často chýbajú financie.

V skutočnosti to však môže byť naozaj neoceniteľný pomocník. Jednoduchšie povedané, ide o parnú teplovzdušnú rúru. Je základom modernej a profesionálnej kuchyne. Má niekoľko výhod, ktoré z neho robia šikovného pomocníka. Šetrí miesto a čas, šetrí náklady na prevádzku a spotrebu tukov, v potravinách zachováva minerálne látky a stopové prvky. Jeho výhoda spočíva predovšetkým v efektívnosti a v polyfunkčnosti. Naraz je v ňom možné pripraviť aj viac pokrmov. Ako však taký konvektomat funguje je pre mnohých záhadou.

Základom je horúci vzduch, ktorý je rovnomerne rozvedený do všetkých častí komory. Jedlo je tak ohrievané rovnomerne, plynulo a zo všetkých strán. Para samozrejme pôsobí na pripravovaný pokrm pozitívne. Mäso nevysychá. V pare je možné aj variť. Potravina si zachová lepšiu farbu, minerálne látky a vitamíny. Je to viditeľné predovšetkým pri príprave zeleniny.

Na školení však nebude prítomný žiadny kuchár. Kompetentní sa bránia, pretože ide vraj o školenie vedúcich zamestnancov a nie kuchárok. To už je podľa nich v kompetencii kraja. Navyše, práca vedúcej vraj nie je o varení, ale iba o príprave toho, čo budú variť kuchárky. Legislatíva však presne neuvádza, čo je prácou kuchárok a čo má na starosti vedúca. Vyvstávajú otázky typu: Kto je zodpovedný za preberanie tovaru? Kto má na starosti dokúpiť chýbajúcu potravinu k vareniu? Kto má vo svojej kompetencii evidenciu odpadu.

Jediným riešením je presné určenie pracovných povinností už v pracovnej zmluve a vo vnútorných predpisoch. Niekde teda odoberá vzorky jedál vedca, inde kuchárka. Niekde dokonca nemusí tovar preberať vedúca, ale môže byť za kvalitu tovaru aj napriek tomu zodpovedná. To však nič nemení na tom, že teoretické školenie, ktoré bude vykonávať „odborník“, ktorý v živote nepracoval v školskej jedální a nenavaril viac ako štyri obedy, sa môže minúť účinku.