Hojnosť fašiangov

Obdobie Fašiangov sa od nepamäti spája aj s dobrým a výdatným jedlom. Predovšetkým v dedinskom prostredí sa doteraz dbá na dodržiavanie tradícií aj v oblasti stravovania. Každá časť Slovenska má trošku iné tradície, avšak jedno ostáva. Výborne jedlo nesmie chýbať na žiadnom stole.

V obci Devín sa napríklad pripravovala tradičná praženica pre celú dedinu. Praženicu pripravovala richtárka. Dievčence prispeli domácimi vajíčkami a chutnou slaninkou. Receptov na praženicu je mnoho, prinášame Vám typ na takú, ktorá Vám bude zaručene chuťiť a svojou bohatosťou surovín sa presne hodí na obdobie fašiangov. Pravá sedliacka praženica musí však obsahovať slaninku, ktorú si nakrájame na menšie kúsky a opražíme na panvici. Nadrobno nakrájame aj cibuľku a pridáme k slanine. Opražiť môžeme aj klobásu nakrájanú na kolieska. Vajcia si v miske rozmiešame so soľou a postrúhaným syrom a velejeme na panvicu. Praženicu podávame s chlebom a posypeme nasekanou pažítkou. 

Praženicou sa však hody len začínali a na rad prišli šišky, karamel, závin alebo huspenina. V Honte bolo zvykom robiť v tomto období pálenku. Počas Fašiangových slávností chlapci chodili po dedine a pýtali si od dievčat zrno na pálenku a na zajedenie slaninku či klobásku. Ak bola treskúca zima, vhod prišla teplá zhrievanica. Vyrábala sa z pálenky, korenia, karamelizovaného cukru a masla. Samozrejme, deti si pochutnávali na horúcom čaji a napchávali sa sladkými vyprážanými dobrotami.

V minulosti sa počas fašiangov jedli hlavne kalorické jedlá. Aj keď sa ľudia stravovali striedmo, počas Fašiangov si naozaj dopriali. Jedli sa fánky, pampúchy, rôzne koláče a samozrejme zabíjačkové špeciality.

Zabíjačky boli veľkou oslavou, kedy sa zišla celá rodina. Tým, ktorí sa nemohli zabíjačky zúčastniť, sa posielala aspoň bohatá výslužka. Väčšinou to bola huspenina, klobásy, jelítka, jaternice, ovar a škvarky. V špajzách bola hojnosť týchto potravín a na poli skoro žiadna práca a pred pôstom sa bolo potrebné do sýta najesť. Slaninka, hurka a klobásky museli byť na každom jednom stole.

Pre fašiangy sú typické vyprážané potraviny. Okrem šišiek, pampúchov a typických fánkov, sa pripravovali krapne a herovky.

Krapne sú známe ako Božie milosti alebo triesky. V hrnčeku si rozmiešame 7 lyžíc smotany s 5 žĺtkami, 2 lyžicami rumu a troškou soli. Na dosku sa dá toľko múky, aby žĺtkami a smotanou zarobené cesto bolo dostatočne tuhé, ale dalo sa pekne vyvaľkať. Z cesta sa tvarujú malé guľky. Každá sa na tenko vyvaľká, ostrôžkou v strede prereže alebo prepichne vidličkou na viacerých miestach. Keď trošku odležia, vyprážajú sa v horúcej masti, posypú sa cukrom, škoricou alebo vanilkou.

Herovky sú ako biele a sladké loptičky z cesta. Robili ich už naši predkovia a robia sa dodnes, aj keď častejšie si ich pripravujú dolnozemskí Slováci. Sú krásne a chrumkavé. Cesto sa mieša, vaľká, krája a ukladá do zvláštnej varechy. Potom sa pražia v masti, podobne ako fánky a posypú sa cukrom.

Na záver si povedzme ako sa pripravujú tak často spomínané fánky. Tie patria k neznámejším receptom a u nás sú na rozdiel od heroviek celkom bežné. Fašiangové fánky sa pripravujú z polohrubej múky, práškového cukru, masla, kyslej smotany, žĺtkov, rumu, trošku soli, práškového cukru a z množstva oleja. Do múky sa postupne pridáva a primiešava zmäknuté maslo, žĺtky, kyslá smotana, práškový cukor, štipka soli a rum. Cesto sa musí dobre vymiešať. Na pomúčenej doske sa na tenko vyvaľká, rozkrája na obdĺžniky a ostrôžkou sa rozreže. Rozpáli sa horúci olej a opražia sa z oboch strán. Fánky potom zbavíme prebytočného tuku a posypeme práškovým cukrom.

Vaječné jedlá a vyprážané pečivo sa nepripravovalo náhodou. Podľa povery konzumácia takéhoto jedla mala zabezpečiť rodine prosperitu. Charakter týchto jedál má pôvod v tradičnom cykle roľníckych prác. V období Fašiangov bolo týchto prác menej a tak mali roľníci čas na zábavu a na udržiavanie zvykov. Na vznik týchto tradícií vplývali aj cirkevné nariadenia, pretože po tomto období nasleduje obdobie pôstu, v ktorom sa zakazovalo konzumovať mäso, masť, vajcia, mlieko i syr. Najveselšie obdobie roka teda vystrieda 40-dňový pôst.

Začatím pôstu sa končia zábavy, a preto sa na poslednej fašiangovej zábave predvádza napríklad symbolické pochovávanie basy, ktoré paroduje skutočný pohreb. Keď je basa pochovaná, začína pôst. Začína Popolcovou stredou. Je to pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi už od 7. storočia. Pôst trvá až do Veľkého piatku. Na Popolcovú stredu sa najčastejšie jedla kyslá mliečna polievka. O jedlách v pôstnom období si povieme niečo v ďalšom článku.